Vyberte stranu

 

Mýtus č. 1

Čítanie reči tela a neverbálnych signálov vám pomôže čítať myšlienky.

Ak ste sa pozerali na televíziu, alebo otvorili Lifestylový časopis s celebritami v posledných piatich rokoch, boli ste nepochybne bombardovaný spleťou druhotnej analýzy reči tela či už známych celebrít alebo politických predstaviteľov. Čítanie týchto analýz, môže byt presvedčivé v tom , že každý absolútny význam, výraz nám dáva jediná interpretácia. Všetko, čo treba pre to urobiť je naučiť sa interpretovať niekoľko signálov reči tela a taktiež môžete byť telepat.

To je Bullshit, z toho by sa aj samotný detektor zbláznil.

Mám nepísané pravidlo, že kedykoľvek robím neverbálnu analýzu pre média za pomoci fotografii, vždy požadujem minimálne 10 záberov danej situácie alebo osoby. To je jediný spôsob, ako z fotografii zistiť, či sa jedná o nezvyčajné správanie alebo úplne bežný klasický prejav.

 

 

Mýtus č. 2  

Je možne použiť jednotlivé signály na to, aby sme prekryli svoje skutočné pocity.

To je druhá strana prvého mýtu. Je na to jednoduchá odpoveď. Nie, to nie je možné. Nie je možné vyrozprávať cely príbeh pomocou jedného slova. Povedzme, že máte strach osloviť ženu a pozvať ju na rande, ale rozhodnete sa zaťať zuby a spraviť to. Idete k nej, nahodíte na tvár úsmev, vystriete ramená a vypnete hruď, čím ju chcete presvedčiť, že ste silný a sebavedomí človek. To sa ale jednoducho nedá, pri prvom kontakte pocíti vaše spotené ruky a mix rôznych expresií pri rozhovore, čo ju môže  pomiasť. Nemusí vedieť interpretovať neverbálne signály, ale z vás to bude priam raziť. Spomeňte si na prvý zážitok, keď ste videli film s tým najhorším hercom. Nevedeli ste mu uveriť to čo hrá?  Vaše správy, ktoré telo vysiela pochádzajú z celého balíka rôznych signálov. Ak vaša správa ktorú zdieľate  je: „Ahoj, zlato,“ a zvyšok tela kričí „ desím sa čo príde , bojím sa odmietnutia“  je pravdepodobné,  že tento rozpor si všimne a bude citeľný v konverzácií.

Mýtus č. 3

Všetká reč tela je univerzálna.

Veľké NIE. Je pravda, že priekopníkom neverbálnej komunikácie je Paul Ekman, ktorý dokázal, že všetci ľudia vykazujú podobne tvárové signály, ktoré zaraďuje do siedmich univerzálnych emócií: hnev, strach, smútok, radosť, pohŕdanie, znechutenie, prekvapenie. Na druhej strane, pravdou je, že mnohé kultúry  majú rozdiel v reči tela a v jednotlivých neverbálnych prejavoch. Napríklad v Bulharsku kývaním hlavou zhora na dole reprezentuje NIE a zľava doprava ÁNO. Do značnej miery sú naše prejavy závislé na kultúre, v ktorej sme vyrastali a boli vychovaní. Nebezpečenstvo dezinterpretácie číha na každom rohu, preto treba opustiť svoje staré učebnicové metódy identifikácie reči tela a hľadať kontextuálne prvky prejavu.

Mýtus č. 4

Klamári neudržujú očný kontakt.

Ach, jeden z ďalších originálnych mýtov neverbálnej komunikácie. Ak by to bola pravda, potom by sme nepotrebovali rozsiahle školenia, polygraf, alebo iné ozdobné testy.  Nie, bohužiaľ klamári sú zvyčajne odborníci na udržiavanie očného kontaktu s ľuďmi. Majú tendenciu nadviazať  očný kontakt cielene „Prisahám, že vám hovorím pravdu“. Na druhej strane človek, ktorý sa vyhýba očnému kontaktu – to hneď neznamená, že klame. Môže ísť o toho najúprimnejšieho človeka, ktorý je plachý a bojazlivý.

Mýtus č. 5

Ďalší mýtus sú očné reprezentácie.

Prednedávnom sa mi na školení stalo, že sa jedna klientka odvolala práve na túto techniku z neurolingvistického programovania NLP, ktorá jej umožní zistiť, kedy jej niekto klame. To, že sa niekto pozrie hore a doprava neznamená, že si hneď vymýšľa, alebo klame. Pri detekcii klamstva alebo odhalenia zlých úmyslov je zastúpených oveľa viacej faktorov ako len sledovanie očných pohybov. Tiež je to mýtus starej školy neverbálnej komunikácie a reči tela, ktorý odštartovali začiatky NLP ako kancelársku klebetu.

Mýtus č. 6

Usmievanie sa na každého, koho stretnete –  ľudia vás budú rešpektovať a považovať za otvoreného priateľského.

Je to ako „Smejte sa a svet sa bude smiať s tebou“. Štúdie ukázali, že ľudia, ktorí sa usmievajú častejšie, sú skutočne vnímaní a videní  v hierarchii oveľa nižšie ako tí, ktorí sa pousmejú len občas. Na druhej strane, vieme z najnovších výskumov neurovied, že náš mozog je naprogramovaný „uchytiť“ radosť, šťastie, vtedy, keď vidíme reálny skutočný úsmev. Alfa lídri vedia sofistikovane využívať tento trik s úsmevom aby vytvorili a zanechali pozitívny prvý dojem v ľuďoch a upevnili vzťahy v skupine ľudí.